News

 
Surfování v Čechách? O tom nám napsala Viky

18. 8. 2020

Viky se rozepsala o jejím surfovém pobytu v Jeseníkách. Kde se seznámila se surfováním, všemi doplňkovými aktivitami které k tomu patří, a teď se nemůže dočkat až tyto zkušenosti promění ve vlnách na nějakém surfovém kempu. 

JÚN 2020 (AKA ČERVEN)
Dlhý deň v práci, za oknom horúčava, vypitá už niekoľká káva, stred skúškového, hlava lieta v oblakoch a energie kopec. Čo nové by som mala skúsiť toto leto? Krátke zamyslenie, s čim novým prídem pred svoju rodinu z malého východoslovenského mesta. Surf? To by bola dobrá letná varianta k snowboardu. Ale kde v strede Európy zoženiem vlny a surf? A kto ma to naučí?

www.google.com -> surfovani Brno -> nič -> nič -> scroll down -> nič -> SURFTRIP | Life is better when you surf!. Budem mať lepší život? Sem s tým, click.

Destinace. Srí Lanka, Bali, Dominikána, Hossegor, Lanzarote. No vyberať by sa dalo, ale hranice mám otvorené max. na Slovensko. Sklamane scrollujem ďalej keď vidím nápis “Léto v Čechách”. Čo sa, prosím, dá robiť v Česku v lete? Veď tu nie sú ani poriadne hory … Ale ja sa fakt chcem naučiť surfovať a počas pobytu si dokonca môžeme skúsiť aj surfskate. Síce neviem čo to je ale je to skate, to bude určite dobré. Cena za týždeň aj s BBQ a kopcom aktivít je atraktívna i pre moj status študenta. V karanténe som ušetrila, lokalitu  pobytu schvaľujem, ide tam vlak. Ostáva už iba posledný check, overiť Instagram. Vyzerá to na spoľahlivú partiu ľudí. Tak ja teda idem. Prihlásiť sa - zaplatiť. A teraz už iba čakať na deň D. 

25. JÚL (AKA ČERVENEC)

Batoh zbalený, určite som niečo zabudla, ale na každom výlete existuje aspoň jedna osoba, ktorá má do istoty zbalené všetko čo sa nachádza v priemernom byte a tak s kľudom opúšťam prehriate Brno. Pri nastupovaní do vlaku mi začali po prvý krát napádať myšlienky ako “Čo keď nebudem schopná nič urobiť? Čo keď sa tam budú všetci poznať a ja ostanem sama? Čo keď sa nebudeme mať o čom baviť? Čo keď …?” Zastavujem tieto myšlienky - idem sa všetko naučiť a s ľuďmi sa je vždy o čom baviť.

Vystupujem z vlaku Kouty nad Desnou. Rozhliadam sa - keďže tu jazdí dokopy tak 5 vlakov a iba 2 v normálnom čase, musel so mnou cestovať do tejto mini dedinky aspoň 1 ďalší človek, ktorý ide na rovnaké miesto. Intuícia nesklamala a 100%-ne spoznávam podľa trička jedného českého brandu prvú spriaznenú dušu. Sympatická baba zo Žiliny, po 5 minútach rozhovoru zisťujeme, že osobne poznáme rovnakého človeka. Svet je malý.

Spoločne sa vydávame na cestu k chate. Malo po nás prísť auto, ale do mobilu mi ktosi hovorí, že by sme sa načakali, nech to skúsime peši. Bolo to vyslovene 3 minúty po nohách, prečo sme si mali vlastne volať odvoz?

Po príchode na chatu nás privítalo niekoľko ľudí, ich mená som zabudla hneď po tom, ako sa mi predstavili. Hovorím si, mám celý týždeň na naučenie. Postupne prichádzali ďalší a bolo nás viac a viac (a situácia s menami horšia a horšia). Nakoniec bolo plné celé vonkajšie sedenie, všade bolo počuť vravu a smiech. Kdesi v pozadí praskalo drevo a začínala rozvoniavať prvá BBQ. Chalani nezabudli dokonca ani na vegetariánov a pripravili baklažány (lilky) a syry. Odniekiaľ sa zjavil pes, Afričan či skrátene Afro, a všetko bolo rozhodnuté. Bude úžasný týždeň, máme tu predsa psa!

RECAP

Celý týždeň sa jednoducho nedá zhrnúť do niekoľkých viet. Bol to jeden z najlepších, najveselšich a určite najaktívnejších týždňov môjho života. Skvelí ľudia, počasie ako na objednávku a celá atmosféra vytvorili nezabudnuteľné zážitky. 

Okrem partie zo Surf-Tripu s nami bola aj Lucka Minárová, crossfiťáčka z JNV, ktorá nám skoro každé ráno dala pekne do tela a tým nám pomáhala v našej surfovej priprave. S takto rozhorúčeným telom sa niektorí odvážlivci hneď rozutekali do blízkeho potoka a lámali rekordy v čase strávenom vo vode. Potok bol teda o desiatky stupňov chladnejší no jak všetci vieme - čo ťa nezabije, to ťa posilní.

Nasledovali raňajky, ktoré často pripravoval Standa s Kačí. Dvaja skvelí ľudia, ktorí mali odísť ešte predtým než sme prišli, ale atmosféra Jeseníkov ich proste odmietala opustiť. Ráno nám s radosťou kuchtili  dokonalé palacinky či lievance. Raňajky zvykli byť posledný pevný bod dňa, ďalej sa všetko vyvíjalo rôzne podľa toho, ako sme sa dohodli predošlý večer. No každý deň prišiel čas na pádlovačku. Ale hlavne na surfskate!

Keď som na surskate stála prvý krát v pondelok večer, pohľad na mňa bolel. Vety “Nestoj na tý zadní noze, máme tady snowborďáka jo ….”, “Koukej kam jedeš a otoč se tam … Ses neotočila …  :( ”, “Vytoč ramena” či “Hele, to není křeč” mám navždy vryté v pamäti pretože najpohodovejší inštruktori Vítek a Špáťa ich starostlivo každých 20 sekúnd opakovali každému. No keď som pochopila, že hlavnú rolu hrajú predná noha, ramená a trup tak prestal existovať čas, zranenia, páliace slnko, hlad, únava, všetko. A na konci týždňa sme všetci jazdili bez problémov, poznali skateparkovú etiketu a získali nejaké modriny. Za seba môžem povedať, že surfskate je objav roku 2020 a že to je návykovejšie než káva. 

Druhou najčastejšou aktivitou bolo pádlovanie a s ním spojená olympijská disciplína - navliekanie neoprénu. Pádlovačky a Špáťa nás úspešne vyčerpávali, no každým dňom sme sa zlepšovali vo výdrži, technike či počte odpádlovaných dĺžok. Z nášho pádlovacieho rybníku sme videli krásne západy slnka a Vítek nás naučil ako sa hodiť do zenu (turecký sed na surfe vo vode, try it). Pádlovanie určite nie je jednoduché a preto bolo skvelé, že sme tomu mohli venovať toľko času a zamerať sa na každý jeho aspekt. 

Mimo tieto aktivity sme sa naučili aj čo-to o surfoch a ich častiach, mali sme prednášku o oceáne, kurz prvej pomoci so zdravotníčkou a hlavne, počúvali sme zážitky, skúsenosti a tipy od ľudí ako Lenka Sedlářová, ktorí sa surfu venujú už naozaj dlho. V stredu večer nám Jaeger party, kde Robin rozprúdil zábavu len pomocou flipping cups, pomotala hlavy a tak sme nasledujúci deň ostali pri výlete do Jeseníkov na Stratené skaly odkiaľ bol nádherný výhľad na okolie. O dobré jedlo nebola núdza keďže sme mali k dispozícii kuchynky a všetko sa rôzne delilo, zdieľalo a objavovalo. Deni s nami mala workshop o pripravovaní summer-rolls (mňam), boli sme v na tradičné boruvkove knedle, v Šumperku sme nasali lokálnu atmosféru s grilovanou makrelou na špajli (nie, nepočul o tom predtým nikto), kaviareň Pikola sa stala synonymom pre odmenu za dobrú prácu. Mangový hot-dog sme síce nemali, ale v Nejen Parek sme si zažili naozaj atypické hotdogy a hranolky. Standa nás ráno  hostil marockým mätovým čajom a po večeroch sme pili pivo či skôr víno, debatovali, rozprávali si svoje životy, nachádzali rozdiely medzi slovenčinou a češtinou (jeseň=podzim), skúšali balanceboardy či iba oddychovali v tulivakoch a užívali si “české léto”.

A keď prišiel deň odchodu, nikomu sa nechcelo preč. Každý sa už dohadoval na ďalších stretnutiach, výletoch, spoločných skejtovačkách v Prahe alebo len tak, stretnutiu na pivo. Celkovo mi celý týždeň mi dal neskutočne veľa, spoznala som nových ľudí s ktorými sa môžem ďalej stretávať a hlavne, dodalo mi to kopec energie na ďalšie týždne. Rovnako som zistila, čo ma ďalej baví a čomu sa môžem venovať aj keď to nikto iný z môjho okolia nerobí. 

Ďakujem všetkým zo surftripu za odvážny nápad uskutočniť surfový pobyt v strede Európy pretože to bol len začiatok všetkého čo príde. See you in waves, Sí?

Namastíčko! 



blog comments powered by Disqus